Ženy ve světě

Ako chutia rakúske Vianoce

Minulé Vianoce som strávila v práci. Nevyhla som sa tomu, hoci som do poslednej chvíle dúfala, že sa vyhnem. Keď som toto zažila po prvý krát (pred piatimi rokmi), povedala som si, že nikdy viac. Ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Kolegyňa už Štedrý večer robila viac krát, teraz to, či som chcela, alebo nechcela, padlo na mňa.

Vianočné záskoky sme mali zakázané, takže možnosť využiť záskok neprichádzala do úvahy. Babkini príbuzní majú vlastné rodiny a vlastné životy a ako to už býva, na babku na Vianoce nemajú čas. Vziať si svoju rodinu do Rakúska by som možno mohla, keby chceli všetci ísť, no na to som ich nenahovorila.

Zostala mi posledná možnosť. Urobiť si doma náhradný Štedrý večer – niekedy inokedy a nájsť spôsob, ako ten pracovný Štedrý večer prežiť čo najlepšie a pokiaľ možno bez zbytočného smútku na duši.

A tak som premýšľala a premýšľala a vymyslela som. Budem čítať príbehy iných opatrovateliek. Budem ich dávať na blog a sprostredkúvať ich iným opatrovateľkám, ktoré tak isto musia na Vianoce pracovať. Urobím si pracovné Vianoce, strávené prácou, ktorú milujem – prácou na mojom blogu, venovanou opatrovateľkám.

Vymyslela som pre opatrovateľky súťaž o najkrajší vianočný opatrovateľský príbeh. 

Vianoce milujem od malička. Pamätám si, ako som sa v detstve nevedela dočkať a netrpezlivo rátala dni v kalendári, ako som sa hrabala mame v skrini a hľadala darčeky, ako som sa vytešovala z prvého snehu, vianočných rozprávok a maminých koláčov. Vianočná atmosféra mala pre mňa vždy výnimočné čaro.

Nie všetky sviatky však boli pohodové. Boli aj Vianoce, ktoré som strávila v nemocnici. Naši hovorievali, že kto odíde od štedrovečerného stola, už sa k nemu nevráti. Mne sa tá predpoveď splnila. V nasledujúcom roku po mojich nemocničných Vianociach som sa vydala a odsťahovala od rodičov a viac som nikdy neslávila Štedrý večer s oboma rodičmi.

Týmto sa uzavrela kapitola s názvom “Vianoce môjho detstva” a začala nová, s názvom “Vianoce pre moje deti”.

Keď sa mi narodili deti, začala som Vianoce vnímať celkom inak. Celé to vianočné čaro pre mňa nadobudlo nový rozmer. Zrazu som to bola ja, v pozícii mamy, ktorá chystá pohodové sviatky pre svoju rodinu. Všetko to varenie, pečenie, nákupy a zhon mi stáli za tie rozžiarené detské očká pri stromčeku. Bavilo ma byť mamou na plný úväzok a pripravovať Štedrý večer. To, čo iní nazývajú predvianočným zhonom som si celkom vychutnávala.

Len čo deti odrástli, odišla som pracovať do zahraničia ako opatrovateľka. Prišli sviatky a zrazu som si uvedomila, že už si nemôžem urobiť voľno ako som mohla vo fabrike, vypnúť na pár dní stroj a sviatkovať. Babku som vypnúť nemohla.

V tom roku zomrel môj otec a ja som si nevedela predstaviť nechať mamu na sviatky samu – po prvý krát bez otca. Vtedy som sa dosť pohádala so striedačkou, aj ona chcela byť na sviatky doma. Vyriešil to babkin syn, ktorý ma pustil domov a vzal si babku na starosť. Klobúk dolu, bolo to od neho pekné gesto. Pre skrátený turnus som síce odchádzala s malou výplatou, ale vôbec mi to nevadilo, hlavne, že som išla domov.

O rok na to som bola postavená pred inú voľbu. Pracovala som v novej rodine, kde mi bolo hneď jasné, že príbuzní sa o babku nepostarajú. Moja dcéra mala vtedy stužkovú a ja som sa mala rozhodnúť, či budem na stužkovej a potom na Vianoce v práci, alebo zmeškám stužkovú a prídem na Vianoce domov. Iste už tušíte, ako som sa rozhodla. Dcérina stužková je iba raz za život, to som si nemohla nechať újsť.

Odbavili sme teda stužkovú a pred Vianocami som nastúpila na turnus. Bola som odhodlaná svoje prvé sviatky v At prežiť čo najspokojnejšie. Všetko som urobila tak ako doma. Jedlo, výzdobu, zašla som aj do kostola. Žiadne vianočné čaro sa ale nedostavilo. Bolo mi ľúto, že nie som doma. Stále som čakala na nejaký zázrak, že niekto príde po babku a pošle ma domov. Nikto neprišiel. Štedrý večer som tajne sama prefňukala do vankúša.

Nasledujúce roky sa mi darilo tomu vyhýbať, tieto posledné sviatky som sa však nevyhla. Už som vedela, s čím mám počítať a že to bude zlé. Že to bude smutné. Ale nechcela som sa ľutovať. Rozhodla som sa, že si Vianoce spravím doma neskôr a tieto pracovné prežijem pracovne. Vedela som, že v tom nie som sama, že aj iní sú na tom tak. Babka mi síce povedala, aby som išla domov k svojim, že ona bude spať :), no to som jej predsa nemohla urobiť 🙂

Premýšľala som, čím by som si to mohla trocha oživiť. A vymyslela som vyššie spomínanú súťaž. Na miesto pozerania našich tradičných rozprávok som čítala príbehy iných opatrovateliek. Dozvedela som sa veľa o tom, ako sviatky prežívajú ony, ďaleko od domova a od svojich rodín, ale tiež veľa o tom, ako vianočné sviatky trávia Rakúšania.

Dozvedela som sa, že na Štedrý večer jedia párky, alebo chlebíčky, niekde aj šnicle a vôbec ten štedrovečerný stôl neberú tak veľkolepo, ako sme zvyknutí my na Slovensku. Ale záleží od rodiny. Verím, že v rodinách, kde majú malé deti, dodržiavajú vianočné tradície a majú aj svoje tradičné vianočné jedlá.

Ja som sa v Rakúsku po prvý krát stretla s jedlom zvaným Kletzen Brot (tzv. ovocný chlieb). Veľmi mi chutil a myslím, že je to aj zdravšia alternatíva vianočných sladkostí. Prinášam vám recept na tento sladký chlieb, verím, že bude chutiť aj vám.

16252166_10202882419897841_2073807762215190160_o

Čo potrebujeme:

  • 250 g Kletzen (sušené hrušky)
  • 250g hrozienka
  • 150 g figy
  • 30 g píniové oriešky (píniovými orieškami)
  • 50 g vlašských orechov (alebo mandle gestiftelte)
  • 80 g kandizované pomarančové šupky
  • 1 lyžička perníkového korenia
  • 125 ml hruškovice
  • 3 vajcia 
  • 130 g medu
  • 150 g múky polohrubej
  • 1 vajce (na potretie)
  • Mandle 
Postup:
Sušené hrušky namáčať vo vode, nasekať všetko ovocie a orechy, zmiešať s hruškovicou a perníkovým korením a necháť 24 hodín odležať. Vymiešať vajcia s medom do peny a primiešať k ovociu. Pridať preosiatu múku. Vymiešať vareškou na mäkkú zmes. Z tejto zmesi vytvarovať bochník v tvare valčeka, uložiť na plech vystlaný papierom na pečenie. Potrieť vyšľahaným vajíčkom, posypať mandľami a piecť v predhriatej rúre pri 160 ° C 60-75 minút. 
Keď koláč dobre zabalíte a uskladníte v chlade, vydrží 2-3 týždne. Môžete si ho tiež zamraziť.
Dobrú chuť 🙂
Čo som sa o rakúskych Vianociach dočítala: 
Rakúšania milujú Vianoce a už niekoľko týždňov pred nimi pripravujú ručne vyrábané ozdoby na stromček – slamienky, orechy, sušené ovocie. Pečie sa niekoľko druhov vianočného pečiva. Populárne sú malé perníčky, sladkosti s čokoládovými polevami, ktoré sú rovnako populárne i v susednom Nemecku.
Každý z členov rodiny sa snaží aspoň jeden darček zhotoviť vlastnými rukami. Stále sa ešte udržiava domáca výroba jasličiek, betlehemčekov, ktoré sa v rodinách dedia a pod vianočnými stromčekmi je ich často až niekoľko. Zvlášť krásne sú betlehemy z Tirolska, ktoré sú známe i za hranicami Rakúska. Drevené figúrky v nich sú polychrómované.
Rovnako starostlivo zhotovujú aj adventné svietniky a vence. Pletú sa z jedľových vetiev a fialových stúh. Adventné vence umiestňujú na najviditeľnejších miestach, mnohé sú umeleckými dielami ako napríklad na svetoznámej viedenskej kaviarni Central Café.
Na sviatok svätej Barbory sa režú čerešňové konáriky a dávajú sa za okná do váz s vodou. Komu barborka vykvitne na Štedrý deň, ten bude podľa ľudovej povery žiť budúci rok v šťastí a hojnosti.Všetci Rakúšania očakávajú i príchod sv. Mikuláša. Sú presvedčení, že podobu populárneho svätého vytvoril v 19. storočí obľúbený rakúsky maliar Moritz von Schwind, ktorý vraj ako prvý namaľoval sv. Mikuláša s dlhou bielou bradou a fúzami a v plášti s kapucňou lemovanou kožušinou. Ten rozdáva deťom na Mikuláša predovšetkým sladkosti a ovocie.
Hlavnú nádielku darčekov však oznamuje zvonček v podvečer, na Štedrý deň. Keď doznie zvonenie, odoberú sa deti i dospelí k vianočnému stromčeku a radujú sa z darčekov, ktoré priniesol Ježiško. Aj Rakúšania, rovnako ako Nemci si najviac cenia vtipne a samostatné, vlastnými rukami vyrobené darčeky. Všetky balíčky otvára hlava rodiny. Otec tiež určuje, ktorý kto dostane.
V Rakúsku sa na Vianoce najviac jedia ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami poliata čerešňovým likérom. (zdroj: http://www.domasa.sk/)
Moje rakúske Vianoce nakoniec dopadli celkom inak a oveľa lepšie, než som očakávala a než som sa obávala. Deň pred Štedrým večerom za mnou do Rakúska pricestoval môj syn a zostal so mnou až do ukončenia pracovného turnusu, čiže 5 dní. Štedrý večer som si urobila na slovenský spôsob, s rybou, šalátom, oplatkami, hríbovicou a makovými pupáčkami.
A samozrejme som aj zavinšovala v slovenčine aj v nemčine a nesmela chýbať ani spoločná modlitba. V hornej- roky nepoužívanej izbe domu som našla elektrické sviečky na stromček a čuduj sa svete, svietili, takže mojim Vianociam takmer nič nechýbalo 🙂 Moja slovenská rodina bola síce rozdelená, ja so synom v Rakúsku a zvyšok na Slovensku, ale môj syn bol pre mňa tým najkrajším darčekom.
15578496_10202736004397545_2511380994806935833_n
Babka, o ktorú sa v Rakúsku starám na šťastie nemala nič proti tomu, naopak, bola rada, že budeme sviatky tráviť v trojici. Môj tradičný slovenský Štedrý večer sa jej veľmi páčil.
Darovala mi pohľadnicu, na ktorú mi napísala, ako jej je veľmi ľúto, že nemôžem byť na Vianoce doma so svojou rodinou, ale že je veľmi rada, že som s ňou a že pricestoval aj môj syn, lebo bez nás by bola úplne sama. Zahrialo ma to na duši a zároveň som si uvedomila, aké je to smutné, že hoci babka má príbuzných, nemá vo svojej rodine nikoho, kto by s ňou strávil sviatky.
.
Myslím, že my Slováci sme v tomto iní, viac rodinne založení a keď sa aj rodina nestretáva po kope celý rok, Vianoce sú pre nás niečo posvätné, kedy sa celá rodina stretne pri štedrovečernom stole.
.
Rakušania si v dnešnej dobe už až tak nepotrpia na rodinné sviatky a dni voľna skôr využívajú na dovolenky a lyžovačky. Nemajú problém svojich starkých nechať na Vianoce s opatrovateľkou, nevidia na tom nič zlé. Iný kraj, iný mrav.

Mám rada naše tradičné slovenské Vianoce.

 

Tento článok nájdete aj v mojej knihe:

 DENNÍK OPATROVATEĽKY – cesta do hlbín opatrovateľskej duše

Pravdivý príbeh slovenskej opatrovateľky v Rakúsku

paperbackstanding2_300x400

Marta Kluchová

Ženy jako Vy, které vyrazily do světa plnit si své sny. Teď pomáhají ostatním, roztáhnout křídla a letět za radostnějším a naplněnějším životem. Poradí Vám cestu, abyste doletěli do cíle bez pochroumaných křídel.

Komentáře

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *